Písňe pri ročitéj Ružowéj Slawnosti w Nádaši, w Swato-Dušňí Pondelek Roku 1837. ustanowenéj. Písne zložené od Jura Holčeka
Non facit nobilem plenum atrium fumosis imaginibus (sed sola ac unica virtus) nemo enim nostram gloriam vixit, aut quod ante nos fuit nostrum est? L. Aeneus Seneca Ep. XLIV. Ad Lucilium. Nečiňí wznešeného plní Pitwor začmudlích Predkow Obrazow (ale samá a jeďiná Čtnosť ňikdo pre našu Sláwu nežil, aňi čo pred nami bolo naše jest? L. Eneas Seneka w Liste 44. k Lucíliowi. Píseň Prwá pod Processiu k hornému Kostelíku. O Ceňe prawéj Čtnosťi. 1 Čtnosť je Klenot najkrásňejší, Nad wše iné we Swěťe, Žádní Kwítek spaňilejší Jak on, w Raji nekwitňe. 2 Kdo jej slúží, je bohatí, A nad iních wznešení, Bárs nemá Zlata – Klenoti, Od Múdrích je wážení. 3 Král na Trúňe s Čtnosťú skweje, Sedlák w Chalupe weselí; Na Mori ked Búrka weje, Plawec je w swéj Čtnosťi smelí. 4 Neb, keďbis mal Stríbra, Zlata, A Peňez wíc nežli Blata, Čobi ťi to osožilo, Keďbi Čtnosťi chibowalo? 5 Ňišt bez Čtnosťi w Sweťe neňi Čobi Ludom Poťešeňí Sploďit mohlo v jejích Srdci: Tak prawá Mudrci wšeci. 6 Čtnosť, Newinnost, dobré Mrawí, To je Klenot, Poklad drahí; Neb Člowěka krášlí wíce Než Bohatstwí na ťisíce. 7 Bár bis w kwetúcéj Mládosťi, Aneb Starobe šeďiwéj Podstúpil Smrťi Úskosťi, Nestrachuj sa Bídi wečnéj. 8 Neb jestli mnoho Dobrého Na Sweťe tomto si konal, Bárs Roków nečitáš mnoho, Wšaks pre Čtnosť w Pamaťi zostal. 9 Bár si Wekom Mathuzalem, W Múdrosťi ťi ňikdo roweň, Ňištbi ťa ňikdo newážil Jestli si Čtnosťi neslúžil. 10 Čtnosť, bár bis plakal w Žalári Milé sa bude usmíwat Znakem newinnéj twéj Twári, Bárs ťa Kat bude sužowat. 11 Krásu Ťelu donášá Plod, Čtnosťi Wážnost, len Cwičeňí; Rozďilní wšak obúch Odchod Keď je Života Skončeňí. 12 Čtnosť je to Sťasťí jeďiné Čo Swet i proťi swéj Wóli Len preto že Čtnosť nezhine, Chwálit mosí, bár nezwolí. 13 Púwodci tehdí wšech Čnosťí Bohu! wzdáwajme Čest a Chwálu, I k Darci tejto Sláwnosťi Srdca Wďáčnost majme stálú. 14 Bi on Milowňík wšech Čtnosťí, A mi s ňím společňe Wenec Sme obsáhli Newinnosťi, Kdiž príjde Žiwota konec. 15 Z čeho nech jest zwelebení Hojní Dárce oprawďiwéj Čnosťi, sám Pán Boh jeďiní W každéj Slawnosťi Rúžowéj. Píseň Druhá pri Kostelíku. Za Dar Ducha Swatého. 1 Príjď ó Bože Duše Swatí! W Daroch Nebeskích bohatí, Ráč oswíťit Misli náše Bi skutečňe Losse naše. Které w Méňe twém kládst chceme, Prišli najčtnostňejšéj Panne. 2 A tak k Obecnéj Radosťi W dnešnéj Rúžowéj Slawnosťi Mi, jenž sme tu zhromážďení Podáme Wenec zríďení Na Znameňí jejéj Čtnosťi, Z twéj Božskéj Prozretelnosťi. 3 Bi skrze to powtbuďené Wšecki Panni wždi horliwé W Čtnosťách Swatích prospíwali Teba Boha milowali, Majíce to w Oškliwosťi, Čo na Odpor stoji Čtnosťi. 4 Nám ale popraj zachowat, Aneb straťení zas hledat Ten Poklad wšej Newinnosťi: Čtnosť! sprawďiwú Kajičnosťi; Ráč podpírat Slabost našu S twoju Pomocu najwatšu. 5 Nechaj nás silňe bojowat, A wšecko stálé premahat Čo je twéj Wóli na Odpor; Posilňuj twój mizerní Twor, A po Smrťi plních Čtnosťí Ráč nás príwedst do Radosťi. Píseň Treťá pri Kladeňí Rúžowého Wenca wiwolenéj Panňe. 1 O Wenec krásní, spaňilí! Čtnostnéj Panni Znameňí, Ti si Swedek Newinnosťi Jak aj iních mnohích Čtnosťí; Buďiž Odplata zwolenéj Tejto Panni Rúžowéj. 2 Boh ukázal skrze Losse Wšeckích naších Súsedow, Že Čtnosť Odplatu prinese Werním Následowňíkom. To nám swedčí táto Slawnost, Wážních Swedkow Prítomnost. 3 Následujme tehdi Čtnosťi, Zostáwajme w Newinnosti; Buďme ťichí, a pobožní Aj každému priweťiwí, Nemine nás Odplata Časná, wečná Koruna. 4 Tebe Bože! Česť, a Chwála Nech jest wždicki dokonalá; Daj Rúžowéj Slawnosťi Z twojéj Boskéj Šťedrosťi Požehnáňí Otcowské Ďítkám twojím potrebné. 5 Kdiž príjde Žiwota Konec Abi sme prinésli Wenec, Wenec líbezních Čtnosťi Do nebeskéj Radosťi; W kterích buďiž pochwálen Bože! na Weki. Amen.
